VIETE, ŽE - história elektriny

Elektrina je tu s nami len 200 rokov?

Medzi fyzikálnymi odbormi patrí elektrina k tým mladším. Jej rozvoj nastal po objave prvého použiteľného zdroja stáleho elektrického prúdu - Voltovho článku, ktorého prvý prototyp zostrojil Alessandro Volta v roku 1794.

Voltov článok

Počas krátkej doby v prvej polovici 19. storočia bola preskúmaná väčšina elektrických vlastností látok. Boli vyvodené zákony, ktoré platia v elektrických obvodoch a bola nájdená súvislosť elektriny s magnetizmom. Najvýznamnejšie mená tej doby sú Alessandro Volta (Voltov článok), André Marie Ampere (Ampérov zákon, telegraf – s Babinetom), Georg Simon Ohm (Ohmov zákon), Hans Christian Oersted (elektromagnetizmus, hliník), Michael Faraday (elektromagnetická indukcia, faradayova klietka, elektro magnetické pole, siločiary).


Demonštrácia Faradayovej klietky

Priekopnícke obdobie elektriny bolo zavŕšené v roku 1865 Dynamickou teóriou elektromagnetického poľa, v ktorej James Clerk Maxwell iba štyrmi rovnicami vyjadril všetko podstatné z doterajších objavov. Ako dôsledok svojich rovníc predpovedal ďalšie, dovtedy neznáme, elektromagnetické javy.


James Clerk Maxwell

Obdobie druhej polovice 19. storočia sa nieslo v znamení technických vynálezov spojených s elektrinou, vynálezov rôznych elektrických spotrebičov (generátor, oblúková lampa, žiarovka, elektromotor, telefón) a ich zavádzanie do výroby a domácností. K slávnym fyzikom a vynálezcom tejto doby možno radiť mená ako Heinrich Hertz (elektromagnetické žiarenie, rádiové vlny) William Thomson lord Kelvin (osobne sa podieľal na kladení transatlantických káblov), Thomas Alva Edison (fonograf – predchodca gramofónu, žiarovka), Werner Siemens (diaľková telegrafická linka), Nikola Tesla (striedavý prúd, rádio, bezdrôtová telekomunikácia), Alexander Graham Bell (grafofón – vylepšený fonograf, založil spoločnosť Bell Telephone Company.


Edison so svojím fonografom

Tretie obdobie odštartovalo objavom elektrónu v roku 1897, za ktorým stál J. J. Thomson. To vyvrátilo doterajšie predstavy o elektrickej tekutine vo vnútri látok a umožnilo spoľahlivo vysvetliť podstatu väčšiny elektrických javov. Ďalšími krokmi vpred boli Planckova kvantová teória, Einsteinova teória relativity a objavy ďalších subatomárnych častíc - protónu v roku 1911 a neutrónu v roku 1932. V elekrotechnike sa začala používať vákuová elektrónka, umožňujúca vysielanie a príjem rozhlasu. Po celú prvú polovicu 20. storočia bolo charakteristické masové rozširovanie elektriny - elektrifikácia obcí a miest, stavba elektrární atď.


Prvá vodná elektráreň v Šibeniku (Chorvátsko)

V druhej polovici 20. storočia sa najdôležitejším objavom stal tranzistorový jav z roku 1947, na ktorom sa podieľali John Bardeen, William Brattain a William Shockley. Po zvládnutí technológie výroby prímesových polovodičov sa tranzistor stal základom elektronických obvodov používaných prakticky vo všetkých bežných elektronických prístrojoch (dnešné procesory či mikroprocesory obsahujú milióny až miliardy mikroskopických tranzistorov a tvoria základ pre počítač, mobilný telefón a mnohé ďalšie elektronické zariadenia). Veľký význam malo tiež umožnenie prenosu obrazu na diaľku pomocou televízie, najprv čiernobieleho, neskôr farebného.

Prečítajte si viac aj o elektrine v našom tele